II. miestnosť

Ťažba hnedého uhlia v novohradskej uhoľnej panve do roku 1945
Odkrývanie uhoľných ložísk v okolí Salgótarjánu sa začalo v roku 1848 na lokalite Inászó-puszta. V roku 1855 získali uhoľné práva v Inászó rakúsky železničný inžinier János Brellich, a viedenský majiteľ kameňolomu Gergely Windsteig. Následne si kúpili aj právo na prieskum uhoľných ložísk na panstve Jankovich v Salgótarjáne. Podnikatelia dostali povolenie na založenie uhoľného podniku a výstavbu železnice.
V roku 1861 vznikol Podnik Szent István Kőszénbánya Társulat, a v roku 1863 sa začala výstavba železničnej trate medzi Pešťou a Salgótarjánom. Železnicu odovzdali do prevádzky v roku 1867 a od roku 1868 sa stala prvou traťou MÁV-u (Maďarských štátnych železníc). Právnym nástupcom podniku sa v roku 1868 stala akciová spoločnosť Salgótarjáni Kőszénbánya Rt. (SKB Rt.). Táto spoločnosť postupne pohltila menšie a stredne veľké miestne bane, ako aj niekoľko veľkých celoštátnych podnikov, čím sa stala najväčším podnikom na ťažbu uhlia v Maďarsku.
V prvých dvoch desaťročiach tvorili pracovnú silu prevažne kvalifikovaní a pomocní robotníci nemaďarského, resp. neuhorského pôvodu z územia monarchie. Z Horného Uhorska prichádzali najmä slovenskí a nemeckí, z Rakúska slovinskí (tzv. „gráneri“), nemeckí, českí a moravskí robotníci. Na prelome storočí sa banícka pracovná sila v uhoľnej panve stala väčšinovo maďarskou najmä vďaka miestnemu palóckemu obyvateľstvu, ktoré bolo nútené zamestnať sa.
Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní vypukla horúčka zakladania baní, čo viedlo k vzniku mnohých menších, krátkodobých banských podnikov v Novohrade.
Po roku 1890 pôsobili popri SKB Rt. v uhoľnej panve ďalšie tri väčšie banské podniky. V roku 1881 bola založená Severomaďarská spoločnosť Egyesített Kőszénbánya és Iparvállalat Rt. (ÉKI Rt., so sídlom v obci Baglyasalja a v roku 1925 bola začlenená do SKB Rt.
Podnik Salgótarjáni Vasfinomító Társulat (od roku 1881 jej právnym nástupcom bola železiarska spoločnosť Rimamurány Salgótarjáni Vasmű Rt. – RMSV Rt.) začala s ťažbou uhlia v Salgó v roku 1869 s centrom v obci Salgóbánya.
Po roku 1900 sa ťažisko baníctva presunulo na hlbšie ložiská uhlia a do strednej a južnej časti uhoľnej panvy. Ako jeden z významnejších podnikov vznikla v roku 1920 akciová spoločnosť Nagybátonyi Szénbánya Rt., ktorá v rokoch 1927–1945 fungovala pod názvom Nagybátony-Újlaki Egyesült Iparművek Rt. Spoločnosť SKB Rt. sa medzi dvoma svetovými vojnami stala najväčším priemyselným podnikom v krajine s rozsiahlymi záujmami.
Počas druhej svetovej vojny bane fungovali ako vojenské závody. V roku 1942 dosiahla ťažba uhlia v župe 17,8 milióna metrických centov. Koncom roka 1944 sa činnosť baní ochromila a väčšinu strojov odviezli.