V. miestnosť

Ťažba uhlia v Novohrade v rokoch 1965 – 1992
Po roku 1965, v dôsledku rozšírenia energetických nosičov na báze uhľovodíkov a následne aj jadrovej energie (Paks), výrazne poklesla ťažba v novohradskej uhoľnej panve.
Nerentabilné bane boli postupne zatvárané.
Redukcia ťažby priamo zasiahla približne 50 000 ľudí, preto krajské vedenie spochybňovalo jej nevyhnutnosť z politických dôvodov. Kvôli vyriešeniu nezamestnanosti bolo postavených viacero nových závodov.
Od roku 1967 až do zániku fungoval krajský banský podnik pod názvom Nógrádi Szénbányák.

V roku 1973 boli v prevádzke už len štyri bane: Szorospatak, Kányás, Tiribes a Ménkes.
Redukcia sa zastavila v dôsledku „ropného šoku“ v rokoch 1972–1973. V tom čase ešte ročný objem ťažby 1 milióna ton uhlia predstavoval stále vysokú úroveň banskej produkcie v uhoľnej panve.

Po roku 1945 dominovala ťažba energetického uhlia, ktorého hlavnými odberateľmi boli elektrárne.

V 80. rokoch sa zvýšila ťažba z povrchových lomov a skúšali sa metódy tzv. povrchovej (kôrovej) ťažby.
Po roku 1986 prebiehala intenzívna ťažba v hlbinných baniach. V bani Tiribes bola ukončená ťažba koncom roka 1987, v Szorospatak a Kányás v roku 1989, v Ménkes v roku 1992. Povrchová ťažba bola ukončená koncom roka 1992.
Podnik sa zadlžil a začaté sanačné opatrenia nepriniesli výsledky. V roku 1990 požiadalo sanačné združenie o likvidáciu podniku. Prepúšťanie všetkých zamestnancov sa ukončilo 31. decembra 1993.

Brigádne hnutie v bani
Od konca 50. rokov sa namiesto dovtedajších pracovných brigád začali v banských prevádzkach formovať socialistické brigády podľa sovietskeho vzoru. Tie sa zapájali do socialistických pracovných súťaží, pripravovali ponuky pri príležitosti kongresov a sviatkov. Okrem toho podporovali spoločenské inštitúcie dobrovoľnou prácou a snažili sa zapojiť svojich členov aj do kultúrno-vzdelávacích aktivít. Symbolmi spolupatričnosti boli brigádne zástavy a brigádne denníky.

Stať sa baníkom
V Banskej Štiavnici sa výnosom kráľa Karola III. v roku 1735 začalo na novo založenej akadémii vzdelávanie banských dôstojníkov. Technická inteligencia pracujúca v prevádzkach Novohradskej uhoľnej panvy väčšinou študovala práve tu až do roku 1918.
Po roku 1920 pokračovalo vzdelávanie banských inžinierov v Soproni, a od 50. rokov 20. storočia sa postupne presunulo na univerzitu Miskolci Nehézipari Egyetem v Miškovci.
Vzdelávanie nižších technických pracovníkov prebiehalo od roku 1873 v Banskej Štiavnici, Felsőbánye, Nagyág, neskôr v Pécsi a Petrozsényi.

V roku 1894 sa objavila myšlienka založiť školu pre banských poddôstojníkov v Šalgótarjáne, tá sa však vtedy nerealizovala. Spoločnosť SKB Rt. sa od konca 30. rokov 20. storočia usilovala sama vyškoliť svojich banských dozorcov a baníkov. Organizované vzdelávanie baníkov sa v podniku začalo v roku 1937. V roku 1949 bola v Nagybátony založená banícka učňovská škola.