IV. miestnosť

Novohradské uhoľné baníctvo v rokoch 1946 – 1965

Po znárodnení prebrala riadenie novohradských uhoľných baní akciová spoločnosť Magyar Állami Szénbányák Részvénytársaság. Jednotlivé banské prevádzky fungovali od roku 1947 ako národné podniky. V roku 1952 vznikol z troch národných podnikov trust Nógrádi Szénbányaszati Tröszt.

Toto obdobie bolo charakteristické extenzívnym rozvojom – otvorilo sa niekoľko nových baní a tým pádom rástla aj potreba pracovnej sily. Od znárodnenia sa toto obdobie označuje ako éra „uhoľných bitiek“, keďže domáci priemysel potreboval čoraz viac uhlia, čo sa zabezpečovalo vyhlasovaním pracovných súťaží. Zaviedlo sa sovietmi inšpirované hnutie vzorných pracovníkov a neskôr aj stachanovské hnutie. Baníci s výnimočným výkonom boli ocenení aj Kossuthovou cenou.

Stavali sa nové robotnícke ubytovne a vládnym uznesením sa rozhodlo o výstavbe banského mesta v Nagybátony. V tomto období sa až do roku 1958 zamestnávali na práce v podzemí aj ženy.

V roku 1947 sa v Nagybátonyi zriadilo nové centrum na ťažbu, dopravu a triedenie uhlia. V tom čase sa prehlbovala štôlňa Ménkes a šachta Kányás. V rokoch 1950 – 1962 vzniklo 33 nových uhoľných baní, pričom sa ťažilo aj ponechané, menej kvalitné uhlie. V rokoch 1964 – 1965 dosiahla ťažba v uhoľnej panve svoj vrchol, kedy sa celkovo vyťažilo 3,8 milióna ton uhlia.

Počet zamestnancov v uhoľnom baníctve rástol spolu so zvyšovaním produkcie. V roku 1960 pracovalo v miestnych baniach 13 000 ľudí.

Novohradskí baníci počas revolúcie v roku 1956

Režim považoval banícku spoločnosť za jednu zo svojich hlavných opôr, no do roku 1956 vzniklo aj v tomto odvetví mnoho napätí. V novohradských závodoch rástla nespokojnosť kvôli nezmyselným výkonnostným požiadavkám, pracovným podmienkam, urážajúcej kádrovej politike, ako aj politickým a životným podmienkam. Počas revolúcie vznikli aj v novohradských baniach robotnícke rady, ktoré sa po sovietskej intervencii 4. novembra stali hlavnými fórami miestneho politického odporu. Na protestnú demonštráciu 8. decembra, organizovanú kvôli zatknutiu jedného z vedúcich členov trustovej robotníckej rady, priviezli mnohých baníkov z okolitých závodov z oblasti Nagybátony-Kisterenye. Podľa súčasných poznatkov vieme, že po streľbe na demonštrácii bolo v banskej nemocnici evidovaných 135 mŕtvych a zranených – z toho zahynulo 10 baníkov a 12 bolo zranených. Tragédiu streľby do demonštrantov zvyšuje aj fakt, že veľkú časť jednotiek poriadkovej moci tvorili taktiež baníci.

Medzi prvé opatrenia Kádárovho režimu patrila snaha o zlepšenie pracovných podmienok a zvýšenie platov baníkov.